V roku 1342 na uhorský trón nastúpil Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou. Košice sa tešili jeho mimoriadnej priazni. Počas jeho vlády im boli priznané mnohé hospodárske a právne privilégiá, ktoré z nich urobili prekvitajúcu stredovekú metropolu.
Už v roku 1342 kráľ Karol Róbert rozšíril právnu pôsobnosť košického sudcu – richtára – na prípady, ktoré dovtedy patrili pod kráľovskú kompetenciu. V roku 1347 jeho syn, kráľ Ľudovít I. Veľký, udelil Košiciam veľké privilégium, na základe ktorého sa mesto zaradilo na druhé miesto v hodnostnom poradí kráľovských miest hneď po hlavnom meste Budín s rovnakými právami. Obsiahla listina vymenúva viacero výhod, medzi ktoré okrem iného patrili:
Víno a vinohradníci tvorili v Košiciach pevnú súčasť hospodárskeho a spoločenského chodu mesta v stredoveku aj novoveku. Išlo o cenný obchodný artikel, ktorý bol určený nielen pre spišské a poľské mestá, ale aj pre vlastnú potrebu. Víno bolo súčasťou života Košičanov. Samotné mesto bolo obklopené vinicami. V okolí, vinice zasahovali do obcí Ťahanovce a Myslava. Väčšinou viníc vlastnili mešťania. Tí bohatší, si vinice kupovali v tokajskej oblasti: v Szántó, Szikszó, Tállya, Garadna a Tolcsva.
Dôležitosť významu vína pre mesto dokazujú kráľovské privilégia, ktoré košickí mešťania dostávali na ochranu svojho obchodu s vínom. Medzi najdôležitejšie patrí tzv. Veľké privilégium kráľa Ľudovíta I. z októbra 1347, ktoré ustanovilo, že až do Turíc smeli v meste predávať víno iba košickí mešťania.
V Archíve mesta Košice sa medzi knihami mestského a nadmestského hospodárstva zachoval súpis vína z r. 1521, ktorý je zároveň najstarším súpisom. Zápis vždy pozostáva z mena, priezviska, označenia typu vína (K-košické, L-tokajské) a počtu súdov vína. Súpis vznikol v košickej mestskej kancelárii pre potreby vedenia mesta, spísal ho úradník, ktorý mal na starosti chod mestskej hospodárskej agendy. Zo súpisov je zrejmé aj to, že prídel vína k zárobku dostávali zamestnanci mesta, personál špitálu, nádenníci pracujúci u mešťanov a pri každej voľbe richtára samotný richtár. Cena vína sa mohla pohybovať 12-15 zlatých za sud, to evokuje, že víno vlastnila elita mesta ku ktorej patrili obchodníci, remesel níci, lekári, lekárnici, notári a duchovní.
Samostatná správa košických viníc vzniká v r. 1700 spolu so správou tokajských viníc. Pod košickú správu patrili vinice s chotárnymi názvami : Varanajka, Bornemisza, Červený breh, Chotár, Dluhá a Krivá. Občania mali vinice na Hradovej, Rovnej, Chrasti, Medzvedzej, Chotári, Vyšnom Heringeši a na Úzkej, z ktorých mestu odvádzali vínny desiatok.
Ústredná správa tokajských viníc mesta Košice sídlila v Szántó. Pod jej správu patrili vinice: Szántó, Tokaj, Forró, Garadna s vinicami Sator, Suranka, Fekete, Gelentsér, Patots, Gorbe, Hasznos, Nagy Haszno, Bohomály a Nyirjes.
Verejný výčap vína bol významnou obchodnou aktivitou, znamenal dôležitý príjem pre mesto. V Košiciach bol realizovaný v Levočskom dome.
Nenechajte si ujsť naše novinky, zľavy, ochutnávky a iné výhody.
F.W.D., s.r.o., Holubyho 12 , 040 01 Košice | T: + 421 (0) 55 622 55 66, M: +421 (905) 369 825, E: objednávky@www.felixwines.eu
IČO: 51 804 018, DIČ: 2120800396, IČ DPH: SK2120800396
Nenechajte si ujsť naše novinky, zľavy, termíny ochutnávok a iných akcií.