Keďže sa blížime k obdobiu s vyššími priemernými teplotami nielen vonku, ale aj v našich obývačkách či na terasách, dovoľte mi pár poznámok týkajúcich sa správnej teploty, resp. chladenia červeného vína. Pripomína mi to dobre známu hamletovskú otázku – byť či nebyť? Na túto tému už prebehlo veľa diskusií nielen pri víne.
Vo všeobecnosti sa traduje, že červené víno sa má piť pri izbovej teplote. Pôvod tohto tvrdenia však siaha približne do 19. storočia, keď sa bežná izbová teplota pohybovala na úrovni 16 až 18 °C, nie dnešných 24 °C. Nielen moje skúsenosti, ale aj skúsenosti ďalších someliérov a milovníkov vína poukazujú na to, že červené víno neponúkne pri vyššej teplote taký skvelý zážitok, ako pri spomínaných 16 °C.
Za ešte dôležitejší faktor ako teplotu považujem (predovšetkým u starších vyzretejších vín) ich „predýchanie“, čiže otvorenie fľaše pred konzumáciou, keď víno necháme „nadýchnuť“. Vďaka tomu sa víno „otvorí“ a my si dokážeme vychutnať všetky jeho atribúty – ovocné tóny, štruktúru a dochuť. O to všetko však môžeme pri vyšších teplotách prísť.
Niektoré mohutnejšie vína s vyšším percentom alkoholu sú dokonca pri vyšších teplotách až nepríjemne pálivé, neposkytnú teda očakávaný zážitok. Ľahšie červené víno – najmä z odrody Modrý Portugal, či ešte ľahšie a ovocnejšie frankovky a vavrince – by som v lete dokonca nechal vychladiť na 10 až 12 °C. Verím, že je medzi nami veľa fanúšikov červených vín, ktorí si ich chcú naplno vychutnať aj v lete, tak prečo nedopriať týmto vínam tú správnu teplotu?
Ak si teda chcete vychutnať vašu obľúbenú frankovku, nemajte výčitky svedomia a pokojne ju nechajte chvíľu v chladničke. Po vychladení si ju vychutnáte na terase či balkóne v príjemnej spoločnosti s ešte väčším pôžitkom!
